1. Starostlivosť odborníkov 

Pri každom nákupe detskej obuvi žiadajte primeranej veľkosti nôh Vášho dieťaťa tak, aby vybraná obuv zodpovedala tvaru, dĺžke a šírke jeho chodidla. 

2. Správna dĺžka 

Vždy skontrolujte vzdialenosť medzi najvzdialenejším bodom oblúku päty a koncom najdlhšieho prsta. Obuv musí byť vpredu pred prstami o 10 - 15 mm dlhšia ako chodidlo. Polovica tohto priestoru slúži ako rezerva pre pohyb prstov pri chôdzi, druhá polovica umožňuje správny rast chodidla. 

3. Správna šírka 

Správna šírka obuvi znamená, že zodpovedá obvodu nohy v mieste prstových kĺbov. 

Ak je topánka príliš široká, nedostatočne fixuje chodidlo, noha sa v nej kĺže a poškodzuje prsty zvýšeným tlakom na obuv. Úzka topánka okrem nepríjemného pocitu obmedzuje krvný obeh a zároveň deformuje neprimeraným tlakom prednú časť chodidla. Zároveň je vhodné uprednostniť topánky s oblým tvarom špičky namiesto úzkeho. 

4. Skúšanie obuvi 

Obuv dôkladne preverte jej obutím postojačky, po predchádzajúcom premeraní chodidlá. Je vhodné skúšať celý pár topánok, s přejitím sa po predajni. 

5. Materiálové zloženie topánok 

Je nevyhnutné vyberať obuv vyrobenú z prírodných materiálov, ako napr. Prírodné usne a textil. Sú mäkké, priedušné, absorbujú zvýšenú fyziologickú vlhkosť detskej nohy a zároveň sa vďaka svojmu zloženiu vhodne prispôsobia anatomickému tvaru chodidla. Tieto materiály vyhovujú náročným hygienickým požiadavkám aj z hľadiska nežiaduceho kožného dráždenia. 

Za nevhodné materiály považujeme rôzne plasty, Poromer a koženky. Pretože sú tvrdé, ťažko sa prispôsobujú tvaru chodidla a sú nepriedušné. Pre malú schopnosť odvádzať vlhkosť z povrchu kože môžu byť príčinou nepríjemných plesňových ochorení. 

6. Hmotnosť a strih obuvi 

Vo všeobecnosti platí zásada - čím ľahšie, tým lepšie. 

V najmenších vekových skupinách detí je vhodné preferovať nízku členkovú obuv, šnurovaciu alebo uzamykateľnú textilným pásikom, resp. na zips, z čo najľahších materiálov.
Strih by mal zodpovedať tvaru chodidla tak, aby dieťa pri chôdzi neobmedzoval. 

7. Stielka obuvi 

Detské nohy sa fyziologicky potia viac, než nohy dospelého človeka, pričom najväčší zdroj vlhkosti predstavuje plôška nohy. Preto by mala byť každá detská obuv (zvlášť uzavretá) vo vnútornej nášľapnej časti vybavená stielkou, resp. vkládací vložkou zo savého prírodného materiálu. Stielka, resp. vložka plní zároveň podpornú funkciu pre správne tvarovanie priečnej a pozdĺžnej klenby chodidla a bráni tak zdravotným komplikáciám spôsobujúcim plochou nohou. 

Vhodná vložka funguje aj ako izolačná vrstva proti pocitu studených nôh. 

8. Ohybnosť a tlmiace vlastnosti obuvi

Veľmi dôležitá je z hľadiska funkčnosti detskej obuvi jej ohybnosť. V mieste, kde sa chodidlo pri chôdzi ohýba, tj. V oblasti prstových kĺbov, musí byť obuv čo najohybnejšia. 

Tvrdá nepoddajná podošva zvyšuje únavu, narušuje pohodlie pri chôdzi a zdravý vývoj nohy. Podošva by zároveň mala mať dostatočné tlmiace vlastnosti, aby nespôsobovala nepríjemné pocity pri chôdzi po nerovnom povrchu. 

9. Opätok 

Opátka rozumieme vnútorný dielec v pätovej časti obuvi, ktorý by mal byť dostatočne tuhý, vysoký a dlhý. 

Správne vybraná topánka musí chodidlo dokonale fixovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy. Pri dlhodobom používaní topánok s nevhodným opätkom môže dôjsť k zafixovaniu patologického vyjdenie členkov smerom dovnútra - tzv .. valgózní postavenie chodidla (pri správnom stoji sú päty mierne vybočené smerom navonok - varózní postavenie). Vybočenie členkov dovnútra je často spojené s plochou nohou a jej bolestivosťou. 

10. Podpätok 

Podpätky by mali byť u detskej obuvi čo najnižšie, s veľkou plochou pre udržanie stability. 

Zásadne sa neodporúčajú topánky s vysokými štíhlymi podpätkami.